VedecDirk Mathias Dalberg
Názov projektuPolitické a demokratické teórie českého a slovenského disentu v 70. a 80. rokoch 20. storočia
Hostiteľská organizáciaÚstav politických vied SAV
Dĺžka projektu14.01.2016 - 31.12.2018

Abstrakt
Cieľom zamýšľaného výskumu je prispieť k výskumu dejín českých a slovenských politických ideí a osobitne k dejinám demokratických teórií českého a slovenského disentu. Po potlačení Pražskej jari v auguste 1968 do zamatovej revolúcie v novembri 1989, bolo nemožné prejavovať nezávislé politické myslenie na verejnosti vo všetkých štátoch bývalého východného bloku, vrátane Československa. Disidenti ako Milan Šimečka, Miroslav Kusý, Petr Uhl a Petr Pithart však neváhali formulovať politické teórie aj napriek negatívnym reakciám zo strany komunistického štátu. Teórie disidentov, ktoré doposiaľ nevyvolali výraznejší záujem v nemeckojazyčnej, anglojazyčnej, ale ani v českej a slovenskej vedeckej literatúre, sú odpoveďou na výzvy doby, v ktorej žili. Ich teórie obsahujú tri klasické postupy pri formulovaní politických teórií. V prvom rade je to konštatovanie politických skutočností. Po druhé – nasleduje konštatovanie príčin v kombinácii s predikciou o tom, čo bude nasledovať. Napokon nasleduje záver, formulujúci predstavu o žiaducom vývoji. Výskum sa bude usilovať zodpovedať na nasledovné otázky: 1) aká bola politická a spoločenská situácia v Československu v dobe, keď uvedené politické teórie boli formulované; 2) deskripcia, analýza a komparácia troch klasických operácií politických teórií vybraných českých a slovenských disidentov rozličnej ideologickej orientácie z normatívneho hľadiska; 3) aké je dedičstvo pozitívneho politického programu disidentov? Ktoré idey získali pozitívnu podporu v súčasnej (politickej) debate, ktoré idey boli explicitne odmietnuté a aké sú príčiny tohto stavu. Predmetom analýzy bude predovšetkým pozitívny program z hľadiska demokratických teórií. Bude zároveň integrovaný do širšieho ideologického kontextu 19. a 20. storočia. Pozitívne formulované idey opisujú v prevažnej miere tretiu cestu medzi československým politickým systémom a vtedajšími západnými liberálnymi demokraciami. Predovšetkým politický program bude analyzovaný z hľadiska demokratických teórií. Bude takisto integrovaný do širšieho ideologického kontextu 19. a 20. storočia. Pozitívne idey opisujú v prevažnej miere tretiu cestu medzi československým politickým systémom a vtedajšími západnými liberálnymi demokraciami. Výskum bude vychádzať z nasledovných teoretických prístupov: historicko-kritického, hermeneutického a komparatívneho. Pramennou bázou budú publikované texty. Súkromné poznámky a denníkové zápisky budú takisto využívané, pokiaľ budú prispievať k hlbšiemu porozumeniu publikovaných myšlienok.

Zhrnutie projektu s priebežnými výsledkami

Projekt sa zaoberá doteraz nie veľmi známymi politickými teóriami českých a slovenských disidentov Petra Pitharta, Petra Uhla, Egona Bondyho, Milana Šimečku a Miroslava Kusého. Vo svojich dielach autori popisujú, vysvetľujú a kritizujú bývalý politický režim v Československu v 70. a 80. rokoch 20. storočia a vypracúvajú normatívnu demokratickú teóriu.

Hlavným cieľom projektu je opis, rekonštrukcia a nový výklad politického myslenia, ako aj politických teórií uvedených autorov, a tiež kritický pohľad na tieto teórie. Projekt sa najprv zameriava na kritiku komunistického režimu v Československu v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Opisuje hlavné atribúty tzv. normalizačného režimu tak, ako ich vnímali spomínaní autori a zároveň uvádza ich výhrady voči nim. V ďalšej časti projektu autor načrtáva ich (konštruktívny) politickẏ program. Rekonštruuje a analyzuje typ demokratickej spoločnosti, o ktorú sa daní autori usilovali. Po tretie, projekt odpovedá na otázku, kto ovplyvňoval (politické) myslenie uvedených autorov.

V uplynulom roku som napísal úvod k historickej situácii v Československu v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zatiaľ sa mi podarilo opísať politickú situáciu v Československu v období od r. 1970 až po začiatok 80. rokov. V tejto práci pokračujem. Počas r. 2016 som sa väčšinou venoval kritickým postojom autorov voči československému politickému systému v období od polovice 70. rokov do polovice 80. rokov.  Dokončil som kritiku Petra Uhla, Egona Bondyho, Miroslava Kusého a Milana Šimečku, ktorá predstavuje štrukturálnu analýzu súčasnej situácie a zároveň multidimenzionálnu štúdiu fungovania československého politického systému a spoločnosti. V súvislosti s prácami Petra Pitharta sa objavili isté problémy, keďže v jeho diele nemožno nájsť žiadnu konkrétnu analýzu vtedajšieho stavu.

V r. 2016 mi v nemeckom odbornom časopise "Forum für osteuropäische Ideen- und Zeitgeschichte" vyšiel článok venovaný Bondyho kritike situácie v období od druhej polovice 70. rokov do prvej polovice 80. rokov. V politologickom časopise Studia Politica Slovaca vyšla moja štúdia o Petrovi Uhlovi. Článok sa venuje jeho kritike komunistického Československa a demokratického západného sveta, ako aj jeho normatívnej demokratickej teórii, ktorú sformuloval koncom 70. rokov. Okrem toho som zostavil zborník "Migrácia a azyl". Jeho súčasťou sú dva články, ktorých som autorom. Na kolokviu Od filozofie k politológii. Miroslav Kusý a jeho vedecká a publicistická spisba od 60. rokov 20. storočia do súčasnosti, ktoré sa konalo 6.12. 2016 a ktoré spoluorganizoval Ústav politických vied SAV, som predniesol príspevok na tému Kusého kritiky československej spoločnosti v 70. a 80. rokoch. Tento článok vyjde v r. 2017. Na konferencii s názvom Imag(in)ing Europe, ktorá sa konala v septembri 2016 v Utrechte, som predniesol príspevok s názvom From dissident dreaming to foreign minister reality. Jiří Dienstbier’s vision of Europe before and after 1989. (Od disidentského snívania k realite postu ministra zahraničných vecí. Jiří Dienstbier a jeho vnímanie Európy pred r. 1989 a po ňom.) Zúčastnil som sa aj na ďalších troch konferenciách a pracovných seminároch. Predpokladaným konečným výstupom môjho výskumného projektu by mala byť klasická história politických ideí, resp. teórií.

Predpokladám, že tieto výsledky bude možné využiť pri podobných štúdiách o východonemeckom, poľskom, maďarskom či latinskoamerickom disente. Ďalším mojím zámerom je požiadať o grant z prostriedkov Európskej rady pre výskum v súvislosti s projektom zameraným na slovenské, české a poľské politické myslenie 19. a 20. storočia v európskom kontexte.