VedecDr. Jasminka Majdandzic
Názov projektuAko synchronizácia formuje sociálne väzby: mechanizmy a neuronálne dráhy
Hostiteľská organizáciaÚstav normálnej a patologickej fyziológie SAV
Dĺžka projektu01.05.2015 - 20.09.2017

Abstrakt
Ľudské spoločenstvá sú flexibilne sa meniacimi sociálnymi zoskupeniami s pozoruhodne silnými sociálnymi väzbami. Všeobecnou charakteristikou sociálnych skupín je tendencia synchronizovať pohyby jej členov. Táto behaviorálna synchronizácia výrazne podporuje deindividuáciu, kooperáciu a solidaritu. Psychologické a neuronálne mechanizmy vzťahu medzi synchronizáciou a vytváraním sociálnych väzieb sú však zatiaľ málo prebádané. Cieľom projektu je vyplniť túto medzeru v poznaní pomocou mnohoúrovňového prístupu sociálnej neurovedy založenom na sérii behaviorálnych, funkčných zobrazovacích a psychofarmakologických experimentov. Poznatky získané v tomto projekte významne prispejú k poznaniu komplexných procesov sociálneho správania a budú mať veľkú dôležitosť pre spoločenskú aj klinickú prax.

Zhrnutie projektu s priebežnými výsledkami

Ľudské  spoločenstvá  sú  charakteristické  flexibilne  sa  meniacimi  sociálnymi skupinami s pozoruhodne silnými väzbami. Vytvárania a udržiavanie týchto väzieb je hlboko zakorenenou schopnosťou, ktorá je životne dôležitá pre menlne zdravie jedinca aj celkovo pre spoločnosť. Zaujímavou všeobecnou charakteristikou sociálnych skupín je tendencia synchronizovať  pohyby  jej  členov  rytmicky  čase.  Dlhotrvajúce  epizódy  takejto synchronizácie mavýrazné efekty: zvyšujú kooperáciu a solidaritu v rámci skupiny a vyvolávajú pocit radosti, znižujú vnímanie bolesti a zvyšujú deindividuáciu. Psychologické a neuronálne mechanizmy  vzťahu medzi synchronizáciou  a vytváraním sociálnych väzieb sú však zatiaľ málo prebádané. Pre plné pochopenie procesov, ktorými behaviorálna synchronizácia  ovplyvňuje  sociálnu  motiváciu  je  nevyhnutný  pohľad  z  biologickej perspektívy.  Cieľom  projektu  je  vyplniť  medzeru  v  pozna pomocou  mnohoúrovňového prístupu sociálnej neurovedy. Zámerom je preskúmať ako je sociálna väzba ovplyvnená synchrónnou motorickou aktivitou a ktoré neurobiologické mechanizmy sprostredkúvajú tieto procesy.

 

V prvom roku riešenia projektu sme sa zamerali na vývoj a validáciu nových experimentálnych  paradigiem  a  behaviorálnych  premenných  umožňujúcich  testovať špecifické hypotézy tak, aby bola zabezpečená vysoká miera experimentálnej kontroly a ekologicke validity.   Konkrétne,   vyvinuli   sme   novú   paradigmu   pre   vyvolani fyzicky namáhavej pohybovej skupinovej synchrónie v laboratóriu, ktorá umožňuje stanoviť efekty synchrónie  nezávisle  od  fyzickej  námahy. Vyvinuli sme  a  otestovali  ti novú  metódu stanovenia zmien prahu bolesti vyvolanými pohybovou synchróniou. Navyše sme vytvorili dotazníkové nástroje na stanovenie navodených zmien subjektívne prežívaných pocitov potešenia,  sociálnej spolupatričnosti  a námahy.  V súčasnosti  prebieha  s použitím  týchto metód testovanie 72 jedincov (24 jedincov v skupine) a zber dát bude čoskoro ukončený. Zároveň sme vyvinuli novú paradigmu na stanovenie negatívnych behaviorálnych následkov príslušnosti k skupine, ktorým bola doteraz vo výskume venovaná iba malá pozornosť. Táto paradigma bude otestovaná v prvej polovici druhého roku projektu.


Popri  vývoji  a  testovaní  nových  paradigiem,  v  prvom  roku  projektu  vznikli  boli zaslané na publikovanie dva rukopisy vedeckých článkov referujúce výsledky experimentov realizovaných pred začiatkom súčasného projektu ale úzko súvisiacimi s riešenou problematikou. Jeden článok sa zaoberá behaviorálnymi a elektrofyziologickými zmenami odrážajúcimi vplyv imitácie na sociálne väzby. V tejto práci sme preukázali, že byť imitovaný fyzick adekvátny spôsobom   zvyšujspolupatričnosť   a  prosociálne   správanie   voči imitátorovi ako zvyšuje tiež elektrofyziologické indikátory empatického nabudenia. Imitácii podobné pohyby, ktoré boli iba časovo zhodné nie však telesne zodpovedajúce, tieto efekty nevyvolali, čo svedčí o úlohe motorickej simulácie v tvorbe sociálnych väzieb. Druhý článok sa venuje otázke ako reprezentácia telesných, kognitívnych a afektívnych stavov iných ľudí zvyšuje empatiu a prosociálne  správanie.  Pomocou  funkčnej magnetickej rezonancie  sme zistili,  že  aktívne  potlačiť  vlastný  uhol  poadu  môže  byť  pre  prosociálne   správanie dôležitejšie ako predstaviť si seba samého v situácii iného človeka.

 

Z  hľadiska   riešenia   projektu   je  podstatná   skutočnosť kladná   behaviorálna validácia v súčasnosti testovaných paradigiem a premenných umožní ich následné využitie v experimentoch,  v ktorých  aplikujeme  psychofarmakologickú  manipuláciu  za účelom identifikácie  neurobiologických   procesov,  ktorými  synchrónia  vpva  na  sociálnu  väzbu. Napokon   očakávame,   že  nové  poznatky   získané   v  tomto  projekte   budú  podstatným prínosom  pre  spoločenskú   aj  klinickú  prax  pretože  zvýšia  vedomosti   o  komplexných procesoch determinujúcich sociálne správanie a jeho poruchy.