VedecMgr. PhD. Miloslav Szabó
Názov projektuAntisemitizmus na medzivojnovom Slovensku a v Rakúsku (1918-1938)
Hostiteľská organizáciaHistorický ústav SAV
Dĺžka projektu01.05.2015 - 31.12.2018

Abstrakt
Cieľom výskumného projektu je porovnanie dvoch zdanlivo veľmi odlišných výskumných oblastí: antisemitizmu na medzivojnovom Slovensku, resp. v Rakúsku. Tento zámer je odôvodnený, pretože napriek rozšíreným názorom je aj v historiografii zmysluplné porovnávať takéto v mnohom rozdielne objekty. Komparatívne štúdie moderného antisemitizmu v strednej a východnej Európe sú navyše nanajvýš aktuálne. Porovnanie sa však musí vyhnúť stereotypným predstavám o “zlom” východnom, prípadne nacistickom antisemitizme, na rozdiel od údajne oveľa “tolerantnejšej” náboženskej či hospodárskej averzie voči Židom v stredoeurópskom regióne. Namiesto toho si treba klásť otázku, do akej miery sa zhodovali tendencie nárastu antisemitizmu v časoch krízy tak v Rakúsku ako aj na Slovensku. Najdôležitejším faktorom spájajúcim obe krajiny a odôvodňujúcim komparatívnu analýzu je úloha politického katolicizmu pri etablovaní antisemitského diskurzu a antisemitskej praxe v tejto časti Európy. Výskumný projekt ďalej poukáže na vplyv politického katolicizmu na tzv. akademický antisemitizmus sprevádzajúci protižidovské študentské demonštrácie a výtržnosti v medzivojnovom období. Ďalší dôležitý jav hovoriaci v prospech porovnania rakúskeho a slovenského antisemitizmu predstavuje sféra štátu, najmä oblasti súdnictva a štátnej správy, ako aj reakcie Židov na antisemitizmus. Projekt si v neposlednom rade všíma aj odraz antisemitskej propagandy nacistického Nemecka na rakúsku a slovenskú spoločnosť a politiku.

Zhrnutie projektu s priebežnými výsledkami

Projekt porovnáva dve na prvý pohľad veľmi odlišné obasti výskumu, týkajúce sa antisemitizmu v medzivojnovom Rakúsku a na Slovensku. Projekt je potrebné realizovať napriek rozšíreným historickým predstavám o neporovnateľnosti natoľko rozdielnych veličín, akými sa javia tieto dve krajiny; zmysluplné komparatívne štúdie o antisemitizme v strednej a východnej Európe sú navyše stále veľkou zriedkavosťou. Takéto porovnania si však vyžadujú vzdať sa obvyklých stereotypných predstáv o “zlom” východnom, prípadne nacistickom antisemitizme, resp. o údajne “tolerantnejšej” náboženskej či ekonomickej judeofóbii malých národov strednej Európy. Namiesto toho musíme hľadať odpoveď na otázku, do akej miery sa navzájom prelínali politické tendencie objavujúce sa v krízových obdobiach sprevádzaných nárastom antisemitizmu tak v Rakúsku ako aj na Slovensku. Projekt pritom skúma vývin moderného antisemitizmu v širšom európskom kontexte.

Základným faktorom podnecujúcim porovnávaciu analýzu je úloha, ktorú pri etablovaní antisemitských diskurzov a praktík v oboch krajinách zohrával politický katolicizmus. Akým spôsobom reflektovala rakúska a slovenská katolícka tlač a intelektuálna obec radikalizáciu  antisemitizmu po prvej svetovej vojne a v období vzostupu nacizmu? Okrem diskusií o rasizme a neopaganizme nacistov však treba osvetliť tiež spôsoby, akými rakúski a slovenskí aktéri šírili antisemitskú propagandu. Osobitný zreteľ si zaslúži miera reakcií či dokonca spoluúčasť na antisemitských demonštráciách a aktoch protižidovského násilia páchaných študentmi a fašistickými radikálmi. Tento aspekt bol predmetom výskumu počas prvého roku trvania projektu. Štúdia venovaná antisemitským demonštráciám vo Viedni a v Bratislave v 30. rokoch 20. storočia bude čoskoro odovzdaná na publikovanie.

Ďalší dôležitý jav vyžadujúci si porovnanie medzi rakúskym a slovenským prípadom predstavuje štiepenie politickej scény a mocenský boj medzi pravicou a ľavicou. Výskum sa tu bude sústreďovať na obvinenia z tzv. “židoboľševizmu” a zodpovedajúce reakcie sociálnych demokratov (Rakúsko) a komunistov (Slovensko), ktoré sa niekedy zvyknú označovať pojmom “ľavicový” antisemitizmus. V tejto súvislosti projekt bude skúmať aj prejavy židovskej sebaobrany a reakcie na antisemitizmus, ktoré tieto kampane v oboch krajinách vyvolávali. Pozornosť si napokon vyžadujú aj postoje štátu, najmä zo strany súdnictva a štátnej správy.